myšlienka na dnes...

list pre Teba...

zamysli sa, skopíruj to a pošli ďalej

Je smiešne, ako ľahko ľudia zavrhnú Boha, a potom sa čudujú, prečo sa svet rúti do pekla. 

Je smiešne, ako veríme všetkému, čo sa píše v novinách, a spochybňujeme všetko, čo hovorí Biblia.

Je smiešne, ako chce ísť každý do neba s tým, že nemusí veriť, myslieť si, hovoriť alebo robiť to, čo prikazuje Biblia.
Je smiešne, že niekto povie „Verím v Boha,“ ale stále nasleduje Satana, ktorý, mimochodom, tiež „verí“ v Boha.
Je smiešne, ako rýchlo sme pripravení súdiť, ale sami nechceme byť súdení.
Je smiešne, ako môžeš poslať tisíce „vtipov“ emailom, ktoré sa budú rozširovať rýchlo ako oheň, keď však pošleš správy, ktoré hovoria o Bohu, ľudia si dvakrát premyslia, či ich pošlú ďalej.
Je smiešne, ako sa neslušné, nemravné, vulgárne a obscénne správy slobodne šíria kyber-priestorom, ale verejné diskusie o Bohu sú v školách a na pracoviskách potlačované.
Je smiešne, ako môže byť niekto v nedeľu zapálený pre Krista, ale ostatné dni v týždni je neviditeľným kresťanom. Smeješ sa?
Je smiešne, že keď budeš posielať túto správu ďalej, do okienka KOMU nezadáš veľa mien z tvojho adresára, lebo si nie si si istý, čomu vlastne tí ľudia veria alebo čo si o tebe pomyslia, keď im dôjde od teba takýto mail. Je smiešne, ako sa viacej obávam toho, čo si o mne pomyslia ľudia, než toho, čo si o mne pomyslí Boh.

Premýšľaš? Pošli tento text ďalej, ak si myslíš, že za to stojí. Ak nie, jednoducho ho vymaž... nikto sa nedozvie, že si to urobil. Ak však vymažeš tento myšlienkový proces, potom sa ľahostajne neopri o operadlo a nesťažuj sa, aký je tento svet zlý!  

príručka na pôstne obdobie

Pôst (krátka príručka na pôstne obdobie)

 Pôst a nutnosť vyváženej kompenzácie, lebo nie je možné odopierať si a zároveň si nedopriať !

Posti sa od

- posudzovania iných
- vyzdvihovania a poukazovania na odlišnosti
- myšlienok na svoje choroby a trápenia
- slov ktoré očierňujú špinia a zraňujú
- hryzavej nespokojnosti
- hnevu
- pesimizmu
- prílišných a zbytočných starostí
- sťažovania si
- negativity
- byť pod ustavičným tlakom
- zatrpknutosti
- nepriateľstva
- zahľadenosti do seba
- osobných strachov
- zdeptanosti a beznádeje
- toho čo vedie k depresii -
- letargie a otupenosti
- neprajnosti a podozieravosti
- myšlienok, ktoré oslabujú
- zotrvávania v tieňoch bolesti
- planých ohovárok
- problémov v ktorých sa utápaš -


Dopraj si
- vidieť a tešiť sa z prítomnosti Krista v nich
- tešiť sa z jednoty života
- potešenia z liečivej sily plynúcej z Boha
- myšlienok a slov, ktoré očisťujú
- vďačnosti
- trpezlivosti
- optimizmu
- dôvery v Boha
- ocenenia
- súhlasu s Božou vôlou
- ustavičnej modlitby
- odpustenia
- nenásilia a nestavania sa na odpor
- súcitu a sútrpnosti s inými
- večnej Pravdy
- nádeje pravdy, ktorá povznáša
- nadšenia, entuziazmu
- pravdy, ktorá je prajná
- prisľúbení, ktoré inšpirujú
- svetla pokojnej útechy
- zmysluplného ticha modlitbu, ktorá oslobodzuje a povznáša


Doplň svojimi vlastnými predsavzatiami pre kvalitu pôstu tela, duše a pre rozvoj duchovných schopností, pre vyváženú harmonickú regeneráciu zdravého zmysluplného života.

ako nás Ježiš provokuje :-)

...ten Ježiš ma provokuje!

...ten Ježiš ma provokuje!

Kontrasty medzi ľudským a Božím zmýšľaním.

Aké jasné a jednoduché!

Rozčúlim sa, a On mi vraví: Odpusti!

Mám strach, a On mi vraví: Naber odvahu!

Pochybujem, a On mi vraví: Dôveruj!

Bojazlivo si všeličo domýšľam, a On mi vraví: Zostaň pokojný!

Chcem ostať osamote, a On mi vraví: Poď a nasleduj ma!

Kujem si plány, a On mi vraví: Vzdaj sa ich!

Zadovážim si majetok, a On mi vraví: Nechaj to tak!

Chcem istotu, a On mi vraví: Ja ti ju nesľubujem!

Chcem žiť, a On mi vraví: Obetuj svoj život!

Myslím si, že som dosť dobrý, a On mi vraví: To nestačí!

Chcem hrať šéfa, a On mi vraví: Usiluj sa slúžiť!

Chcem rozkazovať, a On mi vraví: Poslúchaj!

Chcem všetkému rozumieť, a On mi vraví: Ver!

Chcem mať všetko jasné, a On sa mi prihovára v podobenstvách.

Túžim po poézii, a On ku mne hovorí veľmi konkrétne.

Chcem svoj pokoj, a On chce, aby som zotrval v neistote.

Chcem použiť násilie, a On ma vyzýva k zmierlivosti.

Siaham po meči, a On mi vraví: schovaj ho!

Dychtím po pomste, a On mi vraví: nastav aj druhé líce!

Hovorím o jednote, a On mi pripomína, že prišiel na tento svet priniesť rozdelenie.

Snažím sa veci uhladiť, a On mi vraví, že prišiel oheň vrhnúť na zem.

Chcem niečo znamenať, a On mi vraví: Buď ako dieťa!

Chcem sa ukryť, a On mi vraví: Nech tvoje svetlo svieti pred ľuďmi!

Túžim po prvom mieste, a On mi vraví: Buď sluhom všetkých!

Chcem, aby ma ľudia videli, a On mi vraví: Modli sa v skrytosti!

Nie! Jednoducho nerozumiem tomuto Ježišovi!

Provokuje ma.

Tak ako mnohí z jeho učeníkov, mal by som chuť nájsť si iného Majstra, takého, ktorý by so mnou hovoril zrozumiteľnejšie a menej by vyžadoval.

Ale napokon, vyznávam ako Peter: Pane, ku komu by som šiel, Ty máš Slová večného Života...

(P. Zeziuho, SCJ)

príbeh o pekle...

Jedného dňa zahynul pri autonehode úspešný personalista.
Jeho duša vystúpila k Bráne Nebeskej, kde ju privítal svätý Peter:
"Ty, personalista, vitaj v Nebi, ale súčastne ti musím povedať, že
pre
nás predstavuješ istý problém. Ešte tu nemáme žiadnych
personalistov, a
tak poriadne nevieme, čo s tebou. A keď pri niekom nevieme, čo s ním,
máme také malé pravidlo: Na jeden deň ho pošleme do Pekla, na druhý
deň
ho máme u nás v Nebi a nakoniec si sám vyberie, kde chce zostať."
"No, ja by som snaď zostal rovno tu, načo toľko čakania..." navrhol
personalista. Ale svätý Peter zakrútil hlavou: "Pravidlá sú
pravidlá."
" Tak svätý Peter posadil personalistu do výťahu a poslal ho až
úplne
dole, do Pekla. Dvere výťahu sa otvoria a personalista vidí krásne
zelené
lúky, po
ktorých sa prechádzajú šťastní ľudia a veselo sa medzi sebou bavia.
Všetci sú dobre oblečení, spokojní a je medzi nimi plno jeho
priateľov, personalistov! Pribehnú k nemu, uvítajú sa, spomínajú na
staré časy. Potom ho zoznámia s Diablom, príjemným, vtipným pánom,
a ten ich všetkých pozve do miestnej reštaurácie na exotickú večeru, pri
ktorej popíjajú, porozprávajú sa a čas uletí, až je ráno, a
personalista
musí ísť do výťahu a do Neba. Nasledujúci deň strávi personalista
v Nebi.
Sedí si na obláčku,
príjemne si brnká na harfu, pospevuje si obľúbené pesničky.
A deň utečie, ani nevie ako. Príjde večer a svätý Peter si zavolá
personalistu:
"Tak, bol si v Pekle, bol si i v Nebi, kde by si rád zostal?"
"Vieš, svätý Peter, nebolo mi u vás zle. Ešte nikdy som nestrávil
také dva príjemné dni ako tieto posledné. Ale vieš, tam dole v Pekle
mám
priateľov a oni na mňa určite čakajú... Nehnevaj sa, radšej by som
zostal v
Pekle."
Svätý Peter prikývol a poslal personalistu výťahom späť do Pekla.
Dvere výťahu sa otvoria a personalista neverí vlastným očiam:
Namiesto zelených lúk rozoraná olejová zemina, odpadkov po kolená a
jeho
priatelia oblečení do handier a zúbožení na kosť tieto odpadky
zbierajú
a triedia. Ani sa naňho nepozrú, oči upierajú len na svoju smutnú a
zapáchajúcu
prácu. Zrazu k nemu pristúpi Diabol a vezme ho okolo ramien.
"Počúvaj, Diabol, ja to nechápem... Včera to tu bolo samá zeleň,
radosť,
spokojnosť a pohoda, a dnes je to jedno obrovské smetisko, kde nemá
nikdo na
nikoho ani čas,
ani náladu!" Diabol sa pousmeje: "To vieš, včera sme s tebou robili
personálny nábor.
Dnes už si súčasťou tímu..."

prečo nechodíme do kostola ?

Dovidenia v nedeľu v kostole!

„Pôjdeme do domu Pánovho.“ (Ž 122, 1)

 Prečo nechodíš do kostola? Skôr než odpovieš, prečítaj si desať dôvodov, prečo sa nikdy neumývam!

1) V detstve ma nútili umývať sa.

2) Ľudia, ktorí sa umývajú, sú pokrytci; myslia si, že sú čistejší než tí druhí. 

3) Existuje toľko rôznych mydiel; neviem sa rozhodnúť, ktoré je pre mňa najlepšie.    4)Kedysi som sa umýval, ale nudilo ma to a prestal som s tým. 

5) Umývam sa len pri osobitých príležitostiach, napríklad na Vianoce a Veľkú noc. 

6) Nikto z mojich priateľov sa neumýva. 

7) Začnem sa umývať, keď budem starší a špinavší. 

8) Nemám čas umývať sa. 

9) Kúpeľňa nikdy nie je v zime dostatočne vyhriata a v lete dostatočne studená. 

10) Ľudia, ktorí vyrábajú mydlo, chcú len tvoje peniaze! Poznáš to?  

 Keď  Pavol hovoril o Cirkvi, napísal: „... aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý... jednotlivo ste údy“ (1 Kor 12, 25-27). Si súčasťou Kristovho tela, Cirkvi, takže musíš tam byť! Watchman Nee hovorí: „Sám nemôžem účinne slúžiť Pánovi a on vynaloží všetko úsilie, aby ma to naučil. Ukončí niektoré veci, zatvorí dvere a potom si budem búchať hlavu o stenu, pokým si neuvedomím, že potrebujem pomoc tela, tak ako aj pomoc Pána:“ V Božom dome sa vyučujú pravdy, ktoré nebudeš počuť niekde inde. Nájdeš tam duchovnú rodinu, do ktorej máš patriť, nájdeš vieru, podľa ktorej máš žiť, a cieľ, na ktorý by sa mali upriamiť tvoje oči – na Krista! Takže dovidenia v nedeľu v kostole!       

akú vieru mali vedci ?

 

Ďakujem pani katechétke Borovičkovej za povolenie publikovať túto jej veľmi poučnú prezentáciu.

čo ti skutočne patrí ???

svätec 21. storočia - aký by mal byť ?

1. Je rozhodne človek sympatický, imponujúci. Koná svedomito a bez odkladu, s úsmevom, predovšetkým povinnosti svojho stavu. Je svedomitý aj vo veciach nepatrných. Svoj odbor sa snaží ovládať na 100%.
2. Neskrýva sa svojím presvedčením, ba naopak, je hrdý na to, že je katolík.
3. Vyznačuje sa hrdinstvom a vernosťou v malom, je však schopný akejkoľvek obety, ako straty majetku, zamestnania, ba aj straty života, ak ide o zásadnú vec svedomia.
4. Náboženské veci a povinnosti si koná celkom samozrejme, zo svojho vnútorného presvedčenia a nie zo zvyku
5. Nehovorí veľa o Bohu, tým viac s Bohom.
6. Celý deň prežíva v prítomnosti Božej. Nikdy nie je smutný, vie vždy zachovať rovnováhu, pretože len kresťanský život môže byť šťastný.
7. Vychováva sa postupne k tomu, že ak bolesť prijíma s úsmevom, že je to najlepší dôkaz lásky Božej k nám.
8. Snaží sa pozorovať sám seba. Uznáva svoje chyby a snaží sa ich naprávať.
9. Vie ovládať svoj zrak, chuť, fantáziu, túžbu po pohodlí, zvedavosť, hnev, nedočkavosť, citlivosť, mnohovravnosť, maškrtnosť.
10. Znesie akúkoľvek urážku, ba vie na ňu odpovedať s úsmevom.
11. Napomína druhých po dôkladnom uvážení. Nikdy nie pred druhými a v rozčúlenosti
12. Ak mu nevyčíta svedomie, nemá z ničoho strach, nebojí sa tmy, búrky, ani spovednice.
13. Snaží sa vyplniť rozumne želania ľudí. Snaží sa každému urobiť radosť.
14. Nikoho nenávidí, nikomu nezávidí, praje každému všetko dobré
15. Modlí sa, aj keď nemá k tomu chuti, vie, že je to záslužnejšia práca, ako keď pri tom cíti akúkoľvek radosť.
16. Nie je priemerný, ani polovičatý, ale celý. Veľká doba potrebuje veľkých ľudí, snaží sa vytvoriť nový typ človeka – svätca.

niekedy stačí len úsmev...

Raz, keď som bol nováčikom na strednej škole, uvidel som chalana z
našej triedy, ktorý išiel zo školy. Volal sa Kyle. Vyzeralo to, že
nesie domov všetky svoje učebnice. Myslel som si: Kto by odnášal v
piatok všetky knižky? Musí to byť pekný somár!Ja som mal
naplánované cez víkend párty a futbalový zápas s priateľmi na
zajtrajšok poobede. Pokrčil som plecami a išiel som ďalej. Ako som
tak išiel, uvidel som bandu chalanov, čo utekali jeho smerom. Bežali
na neho. Vytrhli mu knižky z ruky, podrazili nohy tak, že pristal v
blate. Jeho okuliare odleteli a videl som ich dopadnúť do trávy
niekoľko metrov od neho. Pozrel sa na mňa a ja som uvidel ten
strašný smútok v jeho očiach. Trhalo mi to srdce. Pribehol som mu na
pomoc. Podal som mu okuliare a povedal som:
> Títo chalani sú hajzli, nevedia sa normálne správať.
> Pozrel sa na mňa a povedal:
> Díky!
> A na jeho tvári sa objavil úsmev. Bol to jeden z tých úsmevov, čo
prejavujú skutočnú vďačnosť. Pomohol som mu zobrať knižky a
opýtal sa, kde býva. Ukázalo sa, že neďaleko mna. Pýtal som sa,
prečo som ho nikdy predtým nestretol. Že vraj chodil na súkromnú
školu. Nikdy predtým by som sa nedal dokopy s chalanom zo súkromnej
školy. Niesol som mu pár knižiek a celou cestou sme sa rozprávali.
Ukázalo sa, že je to fajn chalan. Pýtal som sa, či si nechce zahrať
zajtra futbal. Povedal, že áno. Celý víkend sme boli spolu vonku a
ja som spoznal Kylea viac a obľúbil som si ho. Aj moji priatelia si ho
obľúbili. V pondelok ráno tu bol Kyle s kopou knižiek späť.
Zastavil som ho a smiechom povedal, že bude mať dobré svaly z tých
kníh. Len sa usmial a polovicu knižiek mi naložil. Behom 4 rokov sme
sa stali najlepšími priatelmi.
> Posledný rok sme rozmýšľali o nejakej strednej škole. Kyle sa
rozhodol pre Georgetown a ja pôjdem na Duke. Vedel som, že navždy
budeme priatelia a tie míle nebudú žiadnym problémom. On chcel byť
lekárom a ja som chcel využiť štipendium na prácu okolo futbalu.
> Kyle bol premiantom triedy, takže si musel pripraviť preslov na
záverečnú slávnosť školy. Naťahoval som ho, že si zamachruje,
ale bol som rád, že to nemusím byť ja - tam hore a rozprávať.
Záverečný deň prišiel. Videl som Kylea, vyzeral perfektne! Bol
jeden z tých chalanov, ktorý dospel a našiel sa behom rokov na High
School. Zosilnel a veľmi mu svedčali okuliare. Mal viac dievčat než
ja, všetky ho milovali, až som niekedy žiarlil. Dnes bol ten den "D".
Videl som, aký je nervózny z preslovu, tak som išiel za ním,
potľapkal ho po pleci a povedal:
> Hej, chlape, budeš dobrý!
> Pozrel sa na mna tým vďačným pohľadom, usmial sa a povedal:
> Díky!
> Začiatok preslovu mal za sebou, odkašlal si a pokračoval:
> Je záver školy a čas, aby sme podakovali všetkým, čo nám
pomohli počas týchto ťažkých rokov. Rodičom, učiteľom,
súrodencom, možno trénerovi, ale hlavne priateľom. Som tu, aby som
vám všetkým, ktorí ste niekoho priatelia, povedal, že byť niekomu
priateľom, to je ten najväčší dar, ktorý môžete niekomu dať.
Poviem vám príbeh...
> Pozrel som sa neveriaco na svojho priateľa, ked začal rozprávať o
dni, keď sme sa prvýkrát stretli. Plánoval, že cez víkend spácha
samovraždu. Hovoril o tom, ako si pobral všetky učebnice, aby jeho
mama s tým nemala neskôr starosti a niesol si veci domov.
> S vážnosťou sa pozrel na mňa a usmial sa:
> Ďakujem Bohu, stretol som priateľa. Ten ma zachránil od môjho
nevysloveného rozhodnutia.
> Počul som to zdesenie v dave, keď ten príjemný a populárny chalan
nám povedal všetko o svojom najslabšom životnom okamihu. Videl som
jeho mamu, otca, ako sa na mňa pozerajú vďačnosťou v očiach.
> Dnes si uvedomujem hĺbku svojho činu. Nikdy nepodceňujte silu
okamihu. Jedným jediným gestom môžete zmeniť život človeka.
Niekedy k lepšiemu a niekedy aj k horšiemu. Boh nás vložil do
života toho druhého, aby sme niekedy zasiahli. Hľadajte Boha v
priateľoch! Teraz máš na výber!

sviatosť manželstva