Máriin sen

Jozef, mala som sen. Nerozumiem tomu, ale myslím, že to bolo o oslave narodenín nášho syna. Ľudia v mojom sne sa pripravovali asi 6 týždňov. Ozdobovali si dom a kúpili si nové oblečenie. Mnohokrát odišli na nákupy a kúpili veľa pekných darčekov. Bolo to však zvláštne, lebo tie dary neboli pre nášho syna.... Zabalili ich do krásneho papiera a uložili ich pod stromček. Áno, strom, Jozef. Priamo v ich domoch! Ozdobili strom ligotavými ozdobami. Na vrchu stromu bola ozdoba, ktorá sa podobala na anjela. Každý sa smial a bol šťastný. Dávali si navzájom dary, ale nikto nedal dar nášmu synovi... Ani neviem, či ho vôbec poznali. Ani raz nespomenuli jeho meno. Mala som veľmi nepríjemný pocit. Cítila som že keby náš Ježiš prišiel na tú oslavu, boli by ho tam prijali ako niekoho, kto sa im nasilu vnucuje. Aké to musí byť smutné, keď niekoho nechcú na jeho vlastných oslavách narodenín! 
Som rada, že to bol iba sen, Jozef! Aké by to bolo hrozné, keby to bola skutočnosť!

existuje život po pôrode ?

V brušku tehotnej ženy boli raz tri embryá...
Jedno z nich bolo malý veriaci, druhé malý pochybovač a ďalšie bolo malý skeptik.

Malý pochybovač sa pýta:   > Veríte vlastne v život po pôrode?

Malý veriaci: >Áno, je jasné, že to existuje. Náš život tu je (naplánovaný) len na to, aby sme rástli a aby sme sa pripravili na život po pôrode, aby sme boli potom dosť silní pre to, čo nás čaká.

Malý skeptik: >Blbosť, to predsa neexistuje. Ako by vôbec mal vyzerať život po pôrode?

Malý veriaci: >Ani ja to neviem presne. Ale určite tam bude oveľa jasnejšie ako tu. A možno tam budeme  pobehovať a jesť ústami.

Malý skeptik: > To je haluz! Pobehovať, to sa predsa nedá. A jesť ústami, aká smiešna predstava. Existuje predsa pupočná šnúra, ktorá nás živí. Okrem toho je nemožné, aby bol život po pôrode, pretože pupočná šnúra je už teraz príliš krátka.

Malý veriaci: >Ale áno, určite je to možné. Bude to akurát všetko trochu inak.

Malý skeptik: >Ešte sa nikto nikdy nevrátil späť spoza pôrodu. Pôrodom sa život končí. A život je jedno trápenie a je temný.

Malý veriaci: >Aj keď tak presne neviem, ako bude vyzerať život po pôrode, v každom prípade budeme potom vidieť mamu a ona sa o nás postará.

Malý skeptik: >Mama?!? Ty veríš v nejakú mamu? A kdeže je?

Malý veriaci:  >Veď tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej a skrze ňu. Bez nej vôbec nemôžeme existovať.

Malý skeptik: >Hlúposť! Nič z nejakej mamy som ešte nevidel, takže nemôže ani existovať.

Malý veriaci: >Niekedy, keď sme úplne ticho, môžeš ju počuť spievať. Alebo cítiť, keď hladká náš svet. V každom prípade verím, že náš vlastný život začne až potom!

prečo je na svete zlo ?

Dcéra evanjelizátora Billyho Grahama sa zúčastnila rozhovoru v programe "Early Show" a
moderátorka Jane Claysonová sa jej spýtala: "Ako mohol Boh niečo také dopustiť?"
Anna Grahamová jej dala veľmi hlbokú a múdru odpoveď.
Povedala: "Verím, že Boh je hlboko zarmútený tým, čo sa stalo, tak ako aj my, ale roky sme Bohu
hovorili, aby odišiel z našich škôl, z našej vlády a z nášho života. A keďže je gentleman, verím,
že sa potichu stiahol. Ako môžeme očakávať, že nás Boh požehná a ochráni, keď ho žiadame, aby
nás nechal na pokoji?"

Viem, že sa poslalo už veľa emailov ohľadom udalostí z 11. septembra 2001, ale tento jeden ťa
určite prinúti zamyslieť sa. Ak nemám čas prezrieť si ho pozorne celý, určite sa zamysli aspoň
nad posledným riadkom... vo svetle nedávnych udalostí, teroristických útokov, streľby v školách
atď. Pozrime sa teda na to.
Myslím si, že sa to začalo, keď sa Madeline Murrayová - O'Harová (bola zavraždená, jej telo sa
našlo nedávno) sťažovala, že nechce v školách žiadne modlitby a my sme povedali OK.
Potom niekto povedal, že by bolo lepšie, keby sa Biblia v školách nečítala... Biblia, ktorá
hovorí, nezabiješ, nepokradneš, a miluj svojho blížneho ako seba samého. A my sme povedali OK.
Potom Dr. Benjamin Spock začal tvrdiť, že by sme nemali svoje deti trestať, keď sa zle správajú,
lebo by sme tak mohli zraniť ich mladé osobnosti a narušiť ich sebaúctu (syn Dr. Spocka spáchal
samovraždu), a my sme súhlasili: "Odborník určite vie, čo hovorí." Tak sme znovu povedali OK.
Potom niekto povedal učiteľom a riaditeľom, aby nevychovávali naše deti, keď sa správajú zle.
A riaditelia povedali, aby žiadny člen učiteľského zboru netrestal študentov, keď sa neprístojne
správajú, lebo nechcú stratiť dobré meno a určite nechcú, aby ich zažalovali. (Medzi výchovou a
mlátením, fackaním, ponižovaním a kopaním je veľký rozdiel.) A my sme povedali OK.
Potom niekto povedal, dovoľme našim dcéram, aby šli na potrat, keď chcú, a nemusia o tom dokonca
povedať ani svojim rodičom. A my sme povedali OK.
Potom nejaký múdry člen školskej rady povedal, že chlapci zostanú chlapcami a aj tak budú robiť,
čo chcú, takže dajme našim synom toľko kondómov, koľko si len zažiadajú, aby si užili toľko
zábavy, koľko len chcú. Nemusíme pritom hovoriť ich rodičom, že ich dostali v škole. A my sme
povedali OK.
Potom niekto z vyšších úradníkov povedal, že nezáleží na tom, čo robíme v súkromí, ak poctivo
pracujeme. Zase sme súhlasili a povedali, že nám nezáleží na tom, čo človek robí v súkromí,
vrátane prezidenta, ak máme prácu a naša ekonomika je v poriadku.
Potom niekto povedal: "Vydávajme časopisy s obrázkami nahých žien a nazvime to dobrým,
realistickým ocenením krásy ženského tela." A my sme povedali OK.
Potom niekto posunul toto ocenenie ešte o krok ďalej a publikoval obrázky nahých detí. Ďalší krok
urobil, keď ich sprístupnil na internete. A my sme povedali OK, odvolali sa predsa na slobodu
prejavu.
Potom prišiel zábavný priemysel s tým, aby sme urobili televízne programy a natočili filmy,
ktoré propagujú rúhanie, násilie a nezákonný sex. Povedali: "Nahrávajme hudbu, ktorá povzbudzuje
ľudí k znásilňovaniu, drogám, vraždám, samovraždám a k preberaniu satanských vzorov." A my sme
povedali: "Veď je to len zábava, nemá to žiadne negatívne vplyvy, aj tak to nikto neberie vážne,
tak poďme na to."
Teraz sa pýtame sami seba, prečo naše deti nemajú svedomie, prečo nerozoznávajú dobré od zlého, a
prečo pre nich nie je problémom zabiť cudzincov, svojich spolužiakov a samých seba. Keby sme o
tom dlhšie popremýšľali a pozreli sa hlbšie, možno by sme našli odpoveď. Myslím, že to má veľa
dočinenia s tým, že "ČLOVEK ŽNE, ČO ZASADIL".
"Drahý Bože, prečo si nezachránil to malé dievčatko, ktoré zabili v triede?" S pozdravom,
znepokojený študent.
ODPOVEĎ: "Drahý, znepokojený študent, mám zakázané ísť do škôl." S pozdravom, Boh.
Je smiešne, ako ľahko ľudia zavrhnú Boha, a potom sa čudujú, prečo sa svet rúti do pekla.
Je smiešne, ako veríme všetkému, čo sa píše v novinách, a spochybňujeme všetko, čo hovorí Biblia.
Je smiešne, ako chce ísť každý do neba s tým, že nemusí veriť, myslieť si, hovoriť alebo robiť
to, čo prikazuje Biblia.
Je smiešne, že niekto povie "Verím v Boha," ale stále nasleduje Satana, ktorý, mimochodom, tiež
"verí" v Boha.
Je smiešne, ako rýchlo sme pripravení súdiť, ale sami nechceme byť súdení.
Je smiešne, ako môžeš poslať tisíce "vtipov" emailom, ktoré sa budú rozširovať rýchlo ako oheň,
keď však pošleš správy, ktoré hovoria o Bohu, ľudia si dvakrát premyslia, či ich pošlú ďalej.
Je smiešne, ako sa neslušné, nemravné, vulgárne a obscénne správy slobodne šíria Hyber-
priestorom, ale verejné diskusie o Bohu sú v školách a na pracoviskách potlačované.
Je smiešne, ako môže byť niekto v nedeľu zapálený pre Krista, ale ostatné dni v týždni je
neviditeľným kresťanom.
Smeješ sa?
Je smiešne, že keď budeš posielať túto správu ďalej, do okienka KOMU nezadáš veľa mien z tvojho
adresára, lebo si nie si istý, čomu vlastne tí ľudia veria, alebo čo si o tebe pomyslia, keď im
dôjde od teba takýto mail.
Je smiešne, ako sa viacej obávam toho, čo si o mne pomyslia ľudia, než toho, čo si o mne myslí
Boh.
Premýšľaš?
Pošli túto správu ďalej, ak si myslíš, že za to stojí. Ak nie, jednoducho ju vyhoď... nikto sa
nedozvie, že si to urobil. Ak však vyhodíš tento myšlienkový proces, potom sa ľahostajne neopri
o operadlo a nesťažuj sa, aký je tento svet zlý!

kto som ?