príbeh o pekle...

Jedného dňa zahynul pri autonehode úspešný personalista.
Jeho duša vystúpila k Bráne Nebeskej, kde ju privítal svätý Peter:
"Ty, personalista, vitaj v Nebi, ale súčastne ti musím povedať, že
pre
nás predstavuješ istý problém. Ešte tu nemáme žiadnych
personalistov, a
tak poriadne nevieme, čo s tebou. A keď pri niekom nevieme, čo s ním,
máme také malé pravidlo: Na jeden deň ho pošleme do Pekla, na druhý
deň
ho máme u nás v Nebi a nakoniec si sám vyberie, kde chce zostať."
"No, ja by som snaď zostal rovno tu, načo toľko čakania..." navrhol
personalista. Ale svätý Peter zakrútil hlavou: "Pravidlá sú
pravidlá."
" Tak svätý Peter posadil personalistu do výťahu a poslal ho až
úplne
dole, do Pekla. Dvere výťahu sa otvoria a personalista vidí krásne
zelené
lúky, po
ktorých sa prechádzajú šťastní ľudia a veselo sa medzi sebou bavia.
Všetci sú dobre oblečení, spokojní a je medzi nimi plno jeho
priateľov, personalistov! Pribehnú k nemu, uvítajú sa, spomínajú na
staré časy. Potom ho zoznámia s Diablom, príjemným, vtipným pánom,
a ten ich všetkých pozve do miestnej reštaurácie na exotickú večeru, pri
ktorej popíjajú, porozprávajú sa a čas uletí, až je ráno, a
personalista
musí ísť do výťahu a do Neba. Nasledujúci deň strávi personalista
v Nebi.
Sedí si na obláčku,
príjemne si brnká na harfu, pospevuje si obľúbené pesničky.
A deň utečie, ani nevie ako. Príjde večer a svätý Peter si zavolá
personalistu:
"Tak, bol si v Pekle, bol si i v Nebi, kde by si rád zostal?"
"Vieš, svätý Peter, nebolo mi u vás zle. Ešte nikdy som nestrávil
také dva príjemné dni ako tieto posledné. Ale vieš, tam dole v Pekle
mám
priateľov a oni na mňa určite čakajú... Nehnevaj sa, radšej by som
zostal v
Pekle."
Svätý Peter prikývol a poslal personalistu výťahom späť do Pekla.
Dvere výťahu sa otvoria a personalista neverí vlastným očiam:
Namiesto zelených lúk rozoraná olejová zemina, odpadkov po kolená a
jeho
priatelia oblečení do handier a zúbožení na kosť tieto odpadky
zbierajú
a triedia. Ani sa naňho nepozrú, oči upierajú len na svoju smutnú a
zapáchajúcu
prácu. Zrazu k nemu pristúpi Diabol a vezme ho okolo ramien.
"Počúvaj, Diabol, ja to nechápem... Včera to tu bolo samá zeleň,
radosť,
spokojnosť a pohoda, a dnes je to jedno obrovské smetisko, kde nemá
nikdo na
nikoho ani čas,
ani náladu!" Diabol sa pousmeje: "To vieš, včera sme s tebou robili
personálny nábor.
Dnes už si súčasťou tímu..."