V biblickom ponímaní slovo umenie ne-označuje umeleckú činnosť, ako to poznáme my z nášho praktického života, t.j. umelecké obrazy, rezby, sochy, romá-ny, hudobné diela a podobne,ale ide o poznanie, či vedenie, teda o vedomosť a to, čo sa vie: vedomosť, učenosť, rozum. Ide vlastne o poznanie, pochopenie, vní-manie, učenie, schopnosť naučiť sa. Podľa knihy Jób /37, 15/ je Boh dokonalý v umeniach, t.j. Boh je vševedúci, doko-nalý rozumom, je všemohúci, všetko vie.
Pre človeka je to príliš vysoko a nedo-siahnuteľné, človek nestačí na veľkosť Božieho umenia, ale Boh môže dať niečo zo svojej znalosti a schopnosti ľuďom. Šalamún sa modlí za také znalosti, ktoré by ho naučili spravodlivo spravovať ľud a krajinu: „...Daj teda sluhovi srdce po-zorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým, veď ktože by vlá-dal spravovať tento tvoj početný ľud?“ (1 Kr 3,9). Boh mu odpovedal: „Pretože si si žiadal túto vec....dám ti srdce múdre a chápavé...“ (1 Kr 3,12).
Väčšinou pod výrazom umenie sa myslí to, čo nazývame náboženstvom, t.j. poznanie a poslušné uznanie Boha ako Pána. Aj toto „umenie“ pochádza od Bo-ha (Ž 94,10; Prís 2,6.26), lenže dáva ho len tým, ktorí sa ho boja (Ž 25,14), ktorí sú striezliví (Iz 28,9), rozumní (Prís 14,6; 18,15), opatrní (Prís 14,18), t.j. ktorí sa ním chcú dať viesť a podvoliť sa jeho vôli. Ide o poznanie a poslušné uznanie Božej vôle (Ž 19,3), praktická a mravná múd-rosť, ktorej základom je Božia bázeň.
Múdry je vyzývaný, aby odišiel od muža bláznivého, keď pozná, že nieto u neho niečo, čomu by sa mohol priučiť. Umenie je vedieť dávať dobrú radu. V knihe Ka-zateľ nachádzame význam umenia v zmysle – kto rozmnožuje umenie, roz-množuje bolesť, t.j. čím viac človek vie o sebe a o blížnych tým viac sa trápi (Kaz 1,17).
V Novom zákone ide prevažne o preklad gréckych slov gnósis = pozna-nie, vedomosť a epignósis = dôkladná, plná znalosť.
V zásade ide o poznanie spasiteľnej Božej vôle.
autor P.Slezák
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára