dar ZBOŽNOSTI

 Kedykoľvek sa hovorí o zbožnosti a či nábožnosti, ide o vonkajší prejav , formu uctievania božstva, myslia sa tým skôr vonkajšie náboženské prejavy, formy uc-tievania božstva, než na úmyselný a vedomý pomer človeka k Bohu. V našom prípade ide práve o uvedomelý pomer k Bohu Stvoriteľovi a zvrchovanému Pánovi na náš citový, ináč povedané srdečný vzťah.
 Srdečnú dôveru v Boha. V Starom záko-ne sa stretávame so slovom nábožnosť len v knihe Jób (4,6). V hebrejskom texte čítame však miesto tohto slova „strach a bázeň“ rozumie sa pred Bohom. To isté slovo, v knihe Jób nachádzame vo výz-name bázeň v hlave 15,4, ďalej v Žalme 5. verši 8., potom v hlave 19. a verši 10. Rovnako ho nachádzame v knihe Prísloví (2,5) a u Izaiáša (28,13). Teda niečo, čo sa veľmi blíži nášmu chápaniu nábož-nosť. V Novom zákone sú slovom nábožnosť prekladané dve rôzne grécke slová „deisidaimonia“ v Skutkoch apoš-tolov (25,19), čo môže znamenať bázeň pred démonmi, božstvami, teda zbož-nosť, alebo náboženské zvyky. Slovo „thréskeia“ v Skutkoch apoštolov (26,5), v liste Kolosanom (2,18) a v liste apoštola Jakuba (1,26.27) znamená bohoslužobné uctievanie Boha, teda kult. V liste apoš-tola Jakuba ide o uctievanie anjelov, ktorí majú sprostredkovať styk s neprístupným Bohom. Zriedkavosť vý-skytu slova nábožnosť v Novom zákone ukazuje, že v popredí stojí nie kult, ale viera. Židia pod pojmom nábožnosť ro-zumeli predovšetkým svedomité až úzkostlivé plnenie Zákona. Mnohí pre-kladatelia rozumejú pod slovom zbožnosť prejav človeka, ktorý sa dáva v celom svojom jednaní viesť Božou bázňou teda to, čo v Starom zákone znamená „spra-vodlivý“(Prís 12,12; Iz 24,16; 26,7) „úprimný“(Mich 7,2), „šlachetný“ (Iz 32,8). Pre vysvetlenie bázne Božej: Atén-čania, aby neurazili žiadneho boha, postavili oltár neznámemu bohu. Na zá-klade toho grécke slovo „thréskos“ sa prekladá v zmysle bohoslužobná zbož-nosť (Jk 1,26).
 So slovom zbožnosť v Novom zákone sa stretávame u Matúša (6,1-8): „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo ne-budete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almuž-nu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo vidí aj v skrytosti. Ale keď sa ty ideš modliť , vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dve-re a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení...“. Po-dobne v 1. Liste Timotejovi (4,7n): „Cvič sa v nábožnosti“! V druhom liste Timo-tejovi (3,12): „Veď všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi Ježišovi, budú prena-sledovaní“, alebo v liste Títovi (2,12) apoštol Pavol píše : „...a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne“. Apoštol Peter vo svojom druhom liste (1, 6) píše: „...k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť“. V (3,11.12): ...„A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate tú-žobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia“!
Vidíme, že nábožnosť a či zbožnosť nie je nič iné, než dať sa celý k službe Bo-hu a to, že Boh hocikoho neberie , je otázkou, ako sa človek vie v styku s Bohom zbaviť svojho ja a v pokore pri-jať vôľu Boha a v tomto stave vedieť ho počúvať a k nemu v modlitbe hovoriť. A toto nie je jednoduchá záležitosť, to je potrebné si zaslúžiť svojim životom. Jed-noducho povedané je to dar od Boha.
 Teda ďalší, šiesty dar Ducha Svätého je dar zbožnosti. Čo je zbožnosť, alebo ná-božnosť? Už sme si zväčša povedali ale nezaškodí dodať, že nábožnosť je zasvä-tenie sa Pánovi čistým srdcom a obetovať mu na oltári vlastné srdce. Formy zbož-nosti sú: almužna, modlitba a pôst. Taktiež zvyk obracať sa k Bohu a k blížnemu. Účasť laikov na Kristovom kňazskom úrade, čo vyplýva z prijatia sviatosti krstu – všeobecné kňazstvo. Denná modlitba Cirkvi tvorí akési predĺ-ženie slávenia eucharistie, nevylučuje, ale vyžaduje ako doplnenie rôznej pobož-nosti Božieho ľudu, ako je adorácia a uctievanie Sviatosti oltárnej a účasť na nedeľnej svätej omši. Kresťanská zbož-nosť zasväcuje nedele dobrými skutkami a pokornými službami, ktoré potrebujú chorí, zoslabnutí a starí. Kresťania majú svätiť nedeľu tým, že venujú čas a pozornosť svojej rodine a príbuzným, čo nemôžu robiť natoľko v pracovných dňoch. Nedeľa je vhodná doba pre za-myslenie, mlčanie, štúdium a rozjímanie, ktoré prispieva k rastu vnútorného kres-ťanského života.
 Dar zbožnosti nás disponuje k tomu, aby sme dávali Bohu to, čo mu v celej spra-vodlivosti sme dlžní ako jeho stvorenia. Kresťan môže z osobnej zbožnosti pri-sľúbiť Bohu nejaký skutok, modlitbu, almužnu, púť, atď.
 Čo odporuje zbožnosti? Všetky praktiky mágie a čarodejníctva, ateizmus, ktorý je hriechom proti zbožnosti, pretože od mieta existenciu Boha.

autor P.Slezák